Zatvorený klub - VÝCHOVY INAK

Fašiangy: Obdobie jedla a zábavy od Troch kráľov do Popolcovej stredy

Korene fašiangových zvykoslovných útvarov siahajú do dávnej minulosti slovanských pohanských predkov. Fašiangové obchôdzky a zábavy vrcholili na spoločnej veselici v krčme, spojenej s tancovačkou. V mestách je tradícia fašiangov spojená s plesmi a bálmi.

Slovo fašiang pochádza z nemeckého vast-schane, ktoré vo voľnom preklade znamená posledný nápoj. Symbolizovalo nastávajúci 40-dňový pôst pred Veľkou nocou, ktorý sa najmä v minulosti bral veľmi vážne. Práve preto mali byť posledné fašiangové dni, nazývané ostatky, dňami bujarej zábavy. Z veľkomoravského obdobia je z nášho územia známy názov masopust.
 V slovenskom prostredí to bolo dané aj roľníckou kultúrou. Hoci sa gazdovia už pripravovali na jarné práce, ešte nebolo veľa roboty, takže okrem priadok a páračiek bol čas aj na svadby. Trvali dlhšie ako dnes a bola to slávnosť nielen rodiny, ale celej dediny.

Fašiangy poznáme z územia stredoeurópskeho priestoru, a najmä z nášho, ešte v predkresťanskom kontexte. Boli to obchôdzky slúžiace na privolanie jari rôznymi magickými spôsobmi. Toto obdobie poznali aj východní Slovania, u ktorých sa slávili v podobe "maslenice". Samotný názov hovorí, že to bolo obdobie bohaté na kalorické jedlá. Naši predkovia žili a stravovali sa veľmi striedmo, ale počas fašiangov pred pôstom bolo zvykom jesť do sýtosti. Tradičnými jedlami boli fánky, šišky, pampúchy, záviny a rôzne zabíjačkové špeciality.

Inú formu získali fašiangy po prijatí kresťanstva. Čas ľudových zábav, hier, karnevalov, plesov a bálov sa začne hneď deň po sviatku Troch kráľov, ktorým vyvrcholí obdobie najkrajších sviatkov roka - Vianoc. Potrvá až do Popolcovej stredy, ktorá v tomto roku pripadá na 5. marec a je začiatkom 40-dňového pôstu. Kresťania si až od tohto dňa až do Veľkého piatku pred Veľkou nocou pripomínajú utrpenie a smrť Ježiša Krista a pripravujú sa na svätenie veľkonočných sviatkov.
To, čo z nich ako fragment zostalo, boli obchôdzky v maskách. V súčasnosti ide skôr o zábavu, ale v minulosti mali masky dôležitý rituálny význam. Tie fašiangové boli najmä zvieracie a vyzerali strašidelne. Čím bola maska strašidelnejšia, tým mala väčšiu moc a ľudia verili, že démoni a zlí duchovia sa vyplašia a nebudú ich obťažovať. Ešte aj dnes sa v niektorých slovenských regiónoch konajú fašiangové sprievody s rôzne zamaskovanými účastníkmi.

V prvej polovici 20. storočia k maskám pribudol vojak so šabľou a práve na túto šabľu napichovali gazdiné potravinové podarúnky. Každá obec mala svoje tradičné vinšovačky a masky na dvore domu nikdy nezabudli domácich vyzvŕtať. V sprievode nechýbal ani ľudový zabávač.

Fašiangové obchôdzky a zábavy vrcholili na spoločnej veselici v krčme, kde sa vystrojila hostina spojená s tancovačkou a o polnoci sa pochovávala basa. Akt pochovania basy symbolizoval, že hudobné nástroje zmĺknu, zábava sa končí, nastáva obdobie pôstu a ľudia sa majú ponoriť viac do seba.

No čo, ktorý kostým je najzábavnejší? A takto si môžete z materiálu, ktorý máte doma vyrobiť aj kostým lekára, poštára, kovboja, zlodeja, princezny, červenej čiapočky, dažďovej, lesnej či kvetinovej víly, motýľa a mnoho iných. Fantázii sa medze nekladú . 

Ak sa vám nechce vyrábať celý kostým, môžete si vyrobiť len jednoduchú tvárovú masku alebo čelenku z papiera